RUSKÁ CEREMÓNIA PITIA ČAJU - je súčasťou života a osudu ruského ľudu. 

Ruské pitie čaju - je to poézia, ruská pohostinnosť, kruh priateľov a rodiny, teplý a srdečný pokoj.

História ruského pitia čaju siaha až do polovice XVII storočia, kedy Číňania priniesli pitie čaju ako prví do Ruska. Ale ako veľmi populárny nápoj sa čaj stal až v prvej polovici XIX storočia, kedy začal prenikať do každej ruskej rodiny.

Ruská tradícia pitia čaju

     Rituál  pitia čaju sa riadi anglickým vzorom. V šľachtických rodoch sa pil čaj nie viac ako dvakrát denne a bol podávaný na bielych obrusoch z drahej holandskej tkaniny a v žiadnom prípade ho nepili z podšálky.

Naproti tomu obchodníci a mešťania mali čaj v samovare pripravený celý deň. A na stôl nedávali snehobiely obrus, ale farebný. V tejto vrstve spoločnosti pitie čaju získalo veľkú popularitu Obchodníci strávili pri čaji celé hodiny a nezriedka vypili aj dvadsať šálok .

S obľubou pili čaj so šiškami, koláčmi a sladkosťami a na striebornom podnose - takáto forma pitia čaju bola pre šľachtu nemysliteľne vulgárna.

Ruskí klasici a osvietenci neraz opisovali vo svojich dielach tradíciu pitia čaju. A.S. Puškin, F.M. Dostojevskij, L.N. Tolstoj, Gogol, Belinsky, N.S. Leskov boli znalci a milovníci čaju, pripisovali mu význam nielen pre telo, ale aj pre dušu.

Ceremónia pitia čaju sa stala nepredstaviteľnou bez prítomnosti samovaru! Samovar sa stal centrom slávnostných hostín a nepostrádateľným atribútom osláv a stretnutí.

     Pohostinný samovar vytváral priateľskú atmosféru a podnecoval k rozhovorom. Tento dobrý priateľ nerobil rozdiely medzi ľuďmi, tešil sa veľkej úcte u chudobných aj u  cára. V priebehu XIX a XX storočia sa samovar stal charakteristickým rysom ruského života a je považovaný za súčasť národnej kultúrnej tradície.

     Samovar od svojho vzniku prevzal zvláštne miesto medzi potrebami pre domácnosť, veľmi rýchlo sa stal jedným z najzaujímavejších položiek ruského umenia a remesiel. Výzdoba samovary bola schopná uspokojiť rozmanitosť umeleckých a estetických potrieb rôznych vrstiev ruskej spoločnosti. Podľa odfukovania pary samovaru skladali básničky, spievali, tancovali a rozhodovali o otázkach celoštátneho významu. O samovare spievajú v ruských ľudových piesňach, príslovia tvoril o ňom: "So samovarom je čaj dôležitejší, konverzácia veselšia", "Kde je čaj, tam pod stromčekom raj." Samovar sa stal nepostrádateľným pomocníkom hostiteľa,  značne uľahčil proces varenia čaju – nebolo nutné zakúriť v peci kvôli ohrevu vody, v samovare to trvá niekoľko minút.. Samovar zmenil  každodennú prácu na rituál v tradícii pitia čaju. Voda v ňom nevychladne na dlhú dobu, čaj uvarený v samovare je oveľa chutnejší a jeho servírovanie takýmto spôsobom oveľa vkusnejšie.

     Láska k "rituálu spojenému s prípravou a podávaním čaju" zanechala svoju stopu takmer všade, dotkla sa aj architektúry a vtvarného umenia. Stačí pripomenúť stĺporadie, často zdobené drevenými rezbami, prepletené  rastlinami a maľované veselými farbami. Priestranný juh verandy s výhľadom do záhrady sa stal ideálnym miestom pre rodinné stretnutia okolo samovaru. Voňavý čaj s medom, mliekom, sladkosti a koláčiky sa miešali s príchuťou jarných večerov a dotvárali atmosféru pre dlhé dôverné rozhovory a jednania, vrátane podnikania.