Novinky

МИРОПОРЯДОК, Světový pořádek, svetový poriadok

18.05.2016 21:14

МИРОПОРЯДОК. 

www.youtube.com/watch?v=ZNhYzYUo42g


Diskuse s prezidentem Vladimirem Putinem na Valdaji.

www.youtube.com/watch?v=e8nleiBtsHc


 

Exkluzivní rozhovor V V Putina pro Solovjova Titulky CZ.

www.youtube.com/watch?v=xSw5YhnnC8M
 

Международный женский день

08.03.2016 00:00

news.mail.ru/society/25061511/?frommail=10

www.youtube.com/watch?v=vWBWuZnKHt8

Фильм-интервью "Президент" (2015) приурочен к 15-летию пребывания у власти Владимира Владимировича Путина.

14.01.2016 13:42

"Prezident" - film Vladimíra Solovjova 2015 CZ titulky

vimeo.com/132073525

Крым. Путь на Родину.

19.09.2014 20:24

Крым. Путь на Родину. Документальный фильм Андрея Кондрашова 2015

https://www.youtube.com/watch?v=t42-71RpRgI


 

Крым, март 2014
 

www.youtube.com/watch?v=5DNVL50lEXg
 

Krym je stáročnou súčasťou Ruska.

Analýzy a komentáre

              Ruská armáda dobyla Krym v roku 1774.                                                                
V roku 1783 ho cárovná Katarína II.  začlenila do Ruskej ríše. Odvtedy za Krym ešte Rusi preliali veľa krvi. V Krymskej vojne proti Turkom a západným mocnostiam v rokoch 1853 – 1856. Bránili ho proti Nemcom v II. svetovej vojne. Obrana Krymu stála Rusov tisíce životov. V roku 1954 N. Chruščov administratívne presunul Krym do správy USSR.                                                                                                                                         
Nedaroval Krym Ukrajine, ako sa tvrdí, išlo o administratívne začlenenie v rámci ZSSR.                                                                                           Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, Krym, kde väčšinu tvoria Rusi, sa stal súčasťou iného štátu.

„Ešte v januári 1991 ( teda v rámci ZSSR), v Krymskej oblasti usporiadali referendum, v ktorom sa hlasovalo o takmer identickej otázke, ako v marci 2014, teda: ,,Ste za nezávislú republiku Krym a ste za začlenenie Krymu do ZSSR?”. Za to hlasovalo 93% účastníkov referenda, pri účasti 81%.

V podstate práve vtedy, pred 23 rokmi, bola uskutočnená anexia Krymu, čo je pravda, pokojná, ale bola to naozajstná anexia“, vyhlásil dnes hovorca Štátnej dumy RF Sergej Naryškin.

Hovorca zdôraznil, že práve vtedy sa celý Krym jasne vyslovil za obnovenie svojej patričnosti k Rusku.

Súčasne Naryškin poznamenal, že vtedy anexia Krymu Ukrajinou sa stala možná medzi iným aj vďaka nezodpovednosti radu ruských politikov.
Čítať úplne: https://slovak.ruvr.ru/news/2014_06_11/Naryskin-obvinil-Ukrajinu-z-anexie-Krymu-6203/

Čo na referende z marca 2014 hľadáte nezákonné?!

Podľa Ústavy je zdrojom moci ľud. Ak sa ľud v referende pri 90% účasti rozhodne, že vyhlási nezávislosť, tak takéto rozhodnutie je 100 % platné.

Porovnajte si voľby do EU parlamentu v r. 2014, kde prišlo k urnám 13 % voličov. Výsledky všetci demokrati považujú za platné. Pritom tvrdia, že demokracia je vláda väčšiny nad menšinou.

 20. januára 1991 bolo na Kryme referendum o obnovení Krymskej autonómnej republiky ako subjektu Sovietskeho zväzu.  93 % voličov hlasovalo za.                                                                                                                                        
17. 3. 1991 bolo v celom vtedajšom Sovietskom zväze referendum s otázkou:,,Ste za  zachovanie ZSSR?” Za zachovanie hlasovalo v ZSSR 76,4% zúčastnených voličov, na Ukrajine 80,2 % voličov. (Referendum sa nekonalo v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Arménsku, Gruzínsku a Moldavsku – teda v 6-tich z 15 tich zväzových republík).                                               
Kvôli tomuto referendu sa výsledky Krymského referenda o nezávislosti a pričlenení k Rusku právne nerealizovali a dostali sa do úzadia.

              Referendum, ktoré zrušilo referendum?

Platne zvolený Krymský parlament prijal 4. septembra 1991 Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu, ako výsledok januárového referenda.         1. decembra 1991 bolo opäť v celej Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny. 90 % voličov hlasovalo za samostatnosť Ukrajiny a na Kryme 54 % voličov. V referende však bola otázka iba o samostatnosti Ukrajiny, nie otázka o samostatnosti Krymu. Túto otázku už vyriešila Deklarácia zo 4. septembra a referendum z januára 1991. Neexistuje teda žiadne rozhodnutia obyvateľov Krymu, ktorým by sa vzdávali svojej samostatnosti. Naopak, výsledkami referenda z 20. januára 1991 bolo právoplatné rozhodnutie o Krymskej autonómnej republike ako subjekte Sovietskeho zväzu. Hlasovanie o nezávislosti Ukrajiny, prebehnuvšie aj na Kryme, sa tak vlastne kvôli nedotiahnutiu právnych záverov referenda o samostatnosti Krymu, uskutočnilo v štáte, kde sa už uskutočniť nemalo – na Kryme.

Dňa 6. mája 1992 krymský parlament prijal Ústavu Krymu zodpovedajúcu výsledkom referenda z 20. januára 1991. Podľa Ústavy Krym bol nezávislým štátom v štruktúre Ukrajiny.                                                                                                            
Ukrajinský parlament Ústavu Krymu v roku 1995 zrušil a ponechal Krym len ako autonómnu republiku v rámci Ukrajiny. Mal však na to právo?

               Politici, ktorí ignorovali vôľu ľudu.

Na základe výsledkov úspešného referenda zo 17.3.1991 o zachovaní ZSSR, mala byť 20. augusta 1991 podpísaná nová zväzová zmluva ZSSR.

V auguste 1991 však na základe toho, že v pripravovanej zmluve sa už hovorilo o suverénnych štátoch a o konfederatívnom usporiadaní budúceho ZSSR, vznikol tzv. puč, vedený G. Janajevom, pri ktorom došlo k povolaniu armády a vyhláseniu výnimočného stavu

Gorbačov, ako sa zdá, už pracoval na cieľavedomom zániku ZSSR, ktorému malo predchádzať, kvôli upokojeniu a oklamaniu obyvateľstva, tzv. Spoločenstvo nezávislých štátov, čo bola vlastne konfederácia, s vlastnými prezidentami.

Gorbačov je v Rusku považovaný za svoju nejasnú úlohu, ktorú zohral v prospech západu, za zradcu a v týchto dňoch sa proti nemu vedie trestné stíhanie za vlastizradu.

Na stranu Gorbačova sa postavil Jeľcin a pučisti boli zatknutí.

7. a 8. decembra 1991 v Bielovežskom lese vyhlásili navzdory vyššie spomenutému referendu, prezidenti Ruska, Bieloruska a Ukrajiny – Jeľcin, Šuškevič a Kravčuk – nezávislosť svojich krajín na ZSSR, čo je považované za jeho faktický zánik.

S. Šuškevič: ZSSR vytvorili v roku 1922 Ruská federácia, Ukrajinská a Bieloruská SSR ako aj Zakaukazská federácia. No tá zanikla a nemá právneho nástupcu. Znamená to, že bez akýchkoľvek pochybností existujúci zakladatelia ZSSR prijímajú rozhodnutie o vypovedaní zmluvy.

             Bolo referendum zo 16.marca 2014 legálne?

Mal krymský parlament legitimitu vyhlásiť referendum zo 16. marca 2014 s otázkou, či obyvatelia Krymu sú za nezávislosť a pripojenie k Ruskej federácii alebo chcú zostať v rámci Ukrajinskej republiky?                                                                                         
Suverénny štát, za ktorý sa Krym právoplatne vyhlásil  v roku 1991 – má právo rozhodovať suverénne o svojom osude.

Krym sa vrátil do zostavy RF, na základe dobrovoľného vyjadrenia vôle prevažnej väčšiny obyvateľstva a bez akéhokoľvek použitia sily a smrti ľudí.
Čítať úplne: https://slovak.ruvr.ru/news/2014_07_16/USA-tvrdia-o-poruseniach-RF-Helsinskeho-dokumentu-aby-prikryli-svoje-narusenia-7372/

              Akú váhu mal Reaganov sľub Gorbačovovi o nerozširovaní NATO na východ?

Nebola to zmluva ratifikovaná Kongresom, nie je uložená v archívoch OSN, právne neexistuje. Z. Brzezinski:,,Gorbačova sme podviedli”.

              Akú váhu mala Budapeštianska dohoda medzi Jeľcinom a Kučmom o nedeliteľnosti hraníc Ukrajiny?

Nebola ratifikovaná Ruskou Dumou, nie je uložená v archívoch OSN, z hľadiska medzinárodného práva neexistuje, bolo to písomné vyhlásenie dvoch prezidentov…

                  Zásadná otázka:

   Vyhlásili takto (v rozpore so zákonmi a ústavou materskej krajiny), nezávislosť aj iní?  

 

1. Spojené štáty americké vyhlásili nezávislosť 4.júla 1776, počas vojny za nezávislosť 1775 – 1783, v ktorej 13 kolónií, ktoré podliehali vláde a zákonom Veľkej Británie zvíťazilo a donútilo V. Britániu podpisom tzv. Parížskeho mieru, uznať USA.

Dobre si prečítajte, čo je, o.i., obsahom Deklarácie  nezávislosti USA:

  • jednoznačné rozhodnutie kolónií prerušiť všetky zväzky s Britániou poukázaním na nedemokratický charakter britskej nadvlády, čím táto stratila, v prirodzenoprávnom zmysle, legitimitu
  • pretvorenie kolónií na nezávislé štáty založené na republikánskom základe združené do Únie
  • zorganizovanie domobraneckého vojska
  • vyjadrenie nutnosti viesť oslobodzovací boj až do víťazného konca
  • zakotvenie princípu suverenity národa s právom zvrhnúť vládu, ktorá koná proti vôli ľudu

 Ak takto vznikli USA, prečo práve USA vedú kampaň za nelegitimitu referenda o nezávislosti Krymu?

2. Štáty bývalej Juhoslávie: Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina.

Slovinsko, vznik 25. jún 1991, keď po referende, ktoré bolo v rozpore s Ústavou Juhoslávie, vyhlásilo nezávislosť (referendum sa nekonalo v celej Juhoslávii, tak, ako aj v prípade Krymu a Ukrajiny, čo napádajú odporcovia suverenity Krymu).

Chorvátsko, vznik 25. jún 1991, keď po referende, konanom v rozpore s Ústavou Juhoslávie, vyhlásilo nezávislosť.

Macedónsko, vznik 8. september 1991, keď po referende, ktoré sa konalo iba na území Macedónska, podobne ako v ďalších bývalých republikách Juhoslávie, vyhlásilo nezávislosť.

Bosna a Hercegovina, vznik 1. marca 1991, taktiež po referende, taktiež v rozpore s ústavou, taktiež bez referenda v celej Juhoslávii.

3. Ukrajina, 1. december 1991, referendum o nezávislosti Ukrajiny. Referendum sa konalo iba na území Ukrajiny a nie na území zvyšku ZSSR. Krymské referendum je spochybňované spolu s argumentom, že sa malo konať na celom území Ukrajiny.

4. Škótsko, 18.september 2014, referendum o nezávislosti sa bude konať iba na území Škótska, nie aj na zvyšku územia V. Británie. Má jedinú otázku:,,Ste za to, aby Škótsko bolo nezávislým štátom?”

               Čo dodať?

Hádam iba to, že všetky takto vzniknuté štáty, boli riadne uznané, aj od USA a EU,  napriek tomu, že vždy boli najskôr označené za teroristov, separatistov a pod.

Neuznanie Krymu sa teda javí vo svetle týchto faktov, aj vo svetle toho, čo voľakedy vyznávali Spojené štáty, deklarujúc to vo svojej Deklarácii nezávislosti, ako – prinajmenšom zvláštne a v rozpore s tým, čo je deklarované, napr. aj Charte OSN.

Zdroj: domino50.blog.pravda.sk/2014/07/15/krym-je-starocnou-sucastou-ruska/

Праздник День Победы в Севастополе в 2014 году

02.09.2014 00:13


www.youtube.com/watch?v=W4vBXjwHU4s


 

О возрождении великой России

25.08.2014 00:51

www.youtube.com/watch?v=2ez59V-zasc&index=1&list=PLVdtUsAnr2wWM7ZKNqyap0OppvqQn7kIp

 

Армия Российской Федерации 2014

23.08.2014 18:14


www.youtube.com/watch?v=ABuZEoVGVoE


 

Классный русский юмор :-D

17.08.2014 16:26



rutube.ru/video/852f30517cef1c278b33efebbc1949fc/



 

Odporúčam si prečítať

17.08.2013 14:15

 

https://www.martinus.sk/knihy/autor/Natalia-Alexejevna-Narocnickaja/
https://www.martinus.sk/?uItem=36821|
 

Нарочницкая, Наталия Алексеевна

 
 
Наталия Нарочницкая
Председатель парижского отделения Института демократии и сотрудничества
 
Рождение:

23 декабря 1948

(65 лет)

Москва, СССР
 
Награды:
Орден Почёта
Почётная грамота Президента Российской Федерации
Орден святой равноапостольной княгини Ольги III степени

Ната́лия Алексе́евна Нарочни́цкая

 

(23 декабря 1948, Москва) — российский политический деятель, историк и политолог. Доктор исторических наук. Специалист по США, Германии и общим проблемам и тенденциям международных отношений. Старший научный сотрудник Института мировой экономики и международных отношений Российской академии наук. Депутат  Государственной думы России четвёртого созыва в 2003—2007 годах. В 2009—2012 годах член  Комиссии по противодействию попыткам фальсификации истории в ущерб интересам России.

С 2008 года возглавляет Европейский Институт демократии и сотрудничества в Париже. Это одна из двух существующих российских неправительственных организаций за рубежом, финансируемых за счёт бюджета Российской Федерации.